Vernisáž 7. 2. 2007, Čadca

Meno Waldemar Rudyk viacerým tu prítomným nie je neznáme - v našej pamäti rezonuje v spojení s jeho monumentálnymi, i keď paradoxne efemérnymi sochami z prútia, ktoré v priebehu niekoľkých minulých rokov vytvoril počas sympózií v Oščadnici. Jeho Jazdec, Jednorožec, či Patyčák sa stali neodmysliteľnou súčasťou parku i Oščadnice, tak ako sa iné jeho sochy na určitý čas stali ozdobou exteriérov mnohých poľských i českých miest.

Časť jeho sochárskej tvorby už poznáme, dovoľte mi v skratke predstaviť i jej autora. - Waldemar Rudyk sa narodil v roku 1960 Szcekocinach. V roku 1979 začal štúdium na Inštitúte sochárskej výchovy (sochárstva) Sliezskej univerzity v Tešíne, v roku 1985 však absolvoval v ateliéri maľby Zenona Moskvu.

Dnešná výstava „Maliarske objekty“, na ktorej Vás srdečne vítam, je prvou samostatnou autorovou výstavou na Slovensku – predstavuje výber približne 60-tich diel z jeho komornejšie orientovanej tvorby posledného desaťročia, ktorej sa systematicky venuje od začiatku 90-tych rokov.

Rudykowe komorné objekty – asambláže pôsobia dojmom súkromných záznamov, pozvoľne vznikajúcich ako reakcie na každodenné podnety diania a udalostí „obyčajného“ osobného sveta, bez potreby bombasticky reflektovať deje, ktoré hýbu vesmírom (Výhľad, Spiatočná cesta, Kronika). Fragmenty tejto netradičnej denníkovej formy nám okrem autorovho spôsobu vnímania pocitov a myšlienok paralelne ponúkajú samostatné príbehy malých, nepotrebných vecí, ktoré sa stali súčasťou umelcovho výtvarného vyjadrenia. Abstraktné štrukturálne kompozície, prikláňajúce sa k informelu prezrádzajú, že ich autor je vzdelaním i cítením rovnako maliar ako sochár.

Kultivovaná, tlmená, často monochrónna farebnosť podčiarkuje intimitu diel no zároveň im ponecháva dojem autentickej reality. Samotný objekt tvorí súhra rôznych materiálov –prevažuje drevo, kov, koža, úlomky skla, útržky papiera, kúsky špagátu – odhodené, nepotrebné veci, vystavené poveternostným vplyvom a zubu času získavajú nový zmysel existencie. Bohaté štruktúry a matérie často zjednocuje pravidelne sa opakujúca štruktúra písaného záznamu. Letristický motív neochudobňuje len na čisto estetickú funkciu, naopak fragmenty písma a textu opakujúce sa ako laitmotív nám Rudykovou rukou tlmočia úryvky myšlienok, posolstiev a textov literátov, filozofov a osobností autorovi blízkych, rovnako ako i jeho vlastné myšlienkove záznamy (Pesnička, Pár riadkov, Prvá strana).